Biomasa je prvý zdroj energie, ktorý začal človek využívať. Drevo, suchá tráva a tŕstie boli pravdepodobne prvými zdrojmi energie a teplo jej prvou formou, ktorú človek najskôr náhodne a postupne aj systematicky začal ovládať vo svoj prospech. Postupne ju síce čiastočne začala nahradzovať fosílna forma biomasy (predovšetkým uhlie, plyn a ropa), stále však tvorí v niektorých krajinách základný zdroj energie.
Biomasa v podobe drevných či poľnohospodárskych odpadov a špeciálne pestovaných energetických rastlín predstavuje vo svetovej i našej energetike perspektívny primárny zdroj energie. V blízkej budúcnosti možno predpokladať výrazné zväčšenie jej podielu na energetickom trhu.
Biomasa je v podstate zakonzervovaná slnečná energia, ktorú rastliny vďaka fotosyntéze premieňajú na organickú hmotu. Slnečná energia, ktorá je hybnou silou fotosyntézy, je v skutočnosti uskladnená v chemických väzbách tohto organického materiálu. Pri spaľovaní biomasy opätovne získavame energiu uskladnenú v chemických väzbách, ktorá môže byť premenená na užitočnú formu ako tepelná a elektrická energia alebo pohonné hmoty pre motorové vozidlá.
Premena biomasy na energiu prebieha tromi základnými cestami:
– priame spaľovanie
– pyrolýza
– splyňovanie
– metánové kvasenie + anaeróbne vyhnívanie
– alkoholické kvasenie + destilácia
– lisovanie olejnín
Výborná možnosť pre poľnohospodárov!!!
Môžete získať nenávratné finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov
EÚ na cieľové pestovanie energetických plodín a ich spracovanie.
Ak sa poľnohospodár rozhodne, že do svojho osevného postupu zaradí energetické plodiny, musí sa zoznámiť s konkrétnymi plodinami, ich potenciálnym výnosom, technológiou pestovania a príslušnými agrotechnickými termínmi. Od týchto parametrov závisia náklady pestovania a z tohto vyplývajúci budúci zisk.
Výber vhodného druhu energetickej plodiny
Energetické plodiny sa všeobecne považujú za nenáročné, ale v nijakom prípade nie sú bezúdržbové alebo burinné. Energetické plodiny podobne ako aj ostatné plodiny potrebujú špecifickú starostlivosť, inak môžeme očakávať iba veľmi slabú alebo žiadnu úrodu.
Starostlivosť zahŕna:
– predsejbovú úpravu pozemku a správne založenie porastu,
– ochranu pred škodcami a chorobami,
– zabezpečenie dostatočného množstva prístupných živín.
Ďalej musí poľnohospodár pouvažovať aj o spracovateľskej kapacite. Preto je dôležité vopred si zaistiť odbyt alebo spracovanie priamo na mieste.
V Európe sa na energetické účely dajú využívať
nasledovné plodiny:
slnečnica, rôzne druhy ciroku, rákosie, krídlatka japonská, konope, topinambury, láskavec, šťaveľ, miscanthus – čínska tráva, sudánska tráva, repka, kukurica, obilniny, polygonum, energetická tráva, energetické dreviny: vŕba, topoľ, agát
Kultúrne plodiny vhodné aj na energetické účely
Niektoré kultúrne plodiny sú vhodné nielen na klasické spracovanie (napr. krmivo, potraviny, textilný priemysel), ale môžu byť využívané ako alternatívne zdroje energie
(napr. biopalivo, výroba tepelnej a elektrickej energie).
Geneticky šľachtené energetické plodiny
Geneticky šľachtené energetické plodiny sú cieľovo vypestované, aby sa využili na výrobu peliet, ako palivo na priame spaľovanie, ako substrát do bioplynových staníc, alebo na výrobu motorového paliva v rôznej forme. Do tejto skupiny patria rôzne trvalé a jednoročné plodiny.
Medzi hlavné druhy biomasy patria energetické dreviny ako topoľ, vŕba, jelša, agát. Výsadbu energetických drevín môžeme zaradiť do odvetvia poľnohospodárskej výroby. Od energetických lesov sa líši tým, že doba medzi výsadbou a zberom je podstatne kratšia. Ich výhodou je, že prvý zber môže byť uskutočnený už v treťom roku po založení. Výsadby majú životnosť 25 – 30 rokov, produkujú väčšie množstvo biomasy na rovnakej ploche. Vŕby u nás môžu dosiahnuť výnos až 15 tón suchej hmoty z hektára.
Pri založení sa musí vybrať vhodná plocha. Druh pôdy a klimatické podmienky sú rozhodujúcim faktorom pri výbere stanovišťa. Takisto je dôležité vybrať správny druh a kultivar pre danú lokalitu:
V našich podmienkach sa najlepšie dajú pestovať zámerne vyšľachtené odrody vŕb, topoľov a v teplých oblastiach odrody agátu.
Rýchlorastúca vŕba (Salix viminalis)
Je jednou z najznámejších druhov rýchlorastúcich drevín. Kvôli vysokému obsahu salicil- alkoholu má dobrú výhrevnosť. Jej významnou vlastnosťou je, že dobre rastie aj na menej kvalitných, zamokrených a neobrábaných pôdach. Rastie rýchlo, preto môže byť palivovým zdrojom aj bez toho, aby sme museli vyklčovať lesy. Okrem toho zlepšuje pôdnu štruktúru, obohacuje pôdu o živiny. Je vhodná aj na čistenie odpadových vôd, je medonosnou rastlinou. Zberá sa v novembri až februári, preto sa dajú využívať poľnohospodárske stroje aj mimo sezóny nárazových poľnohospodárskych prác.
Agát biely (Robinia pseudoacacia)
Je drevina z čeľade bôbovitých. Dorastá do výšky 20 až 25 metrov, má stredne rozkonárenú nepravidelnú korunu. Voľne v prírode pravidelne a bohato nasadzuje množstvo semien, ktoré sa ľahko ujímajú. Pri šľachtení sa agát rozmnožuje najmä zelenými a koreňovými odrezkami pre cenné zachovanie dedičných vlastností. Okrem kvetov sú všetky ostatné časti agáta značne jedovaté. Príznakmi otravy je slinenie, nevoľnosť, preháňanie, bolesť hlavy, srdcová slabosť, pokles tlaku, kŕče, ochrnutie a smrť. V prípade otravy treba ihneď zabezpečiť prvú lekársku pomoc.
Význam agáta bieleho:
Prvoradý význam majú porasty agáta bieleho pre včelárstvo. Agát zlepšuje štruktúru pôdy, pričom sám je málo náročný na pôdne podmienky. Agát má málo škodcov a je odolný voči chorobám a taktiež voči priemyselným exhalátom. Má nízky obsah vody, preto je veľmi dobrou surovinou pre palivo, má dobrú výhrevnosť. Má schopnosť uviazať pôdny dusík, zlepšuje kvalitu pôdy. Má rozrastený konárový systém, preto má schopnosť zabrániť pôdnej erózii.
Z hľadiska pestovania na energetické účely je jeho najväčšou prednosťou rýchly rast a prírastok drevnej hmoty v mladosti. Okrem rýchleho rastu má veľmi dobré regeneračné vlastnosti, po reze majú výhonky mohutný rast.
Technológia pestovania rýchlorastúcich vŕb
výsadba:
hlboká orba 40 – 55 cm a hnojenie
sadenice: 20cm odrezky
počet rastlín 15 – 20000 ks/ha odrezky potláčame do zeme tak,
aby 5 cm ostalo nad zemou
termín výsadby: február – máj, alebo neskoro na jeseň
výkon: modernou technológiou až ha/hod.
povýsadbové ošetrenie:
najdôležitejšie je udržať porast v bezburinnom stave počas prvého roku po výsadbe. V ďalších rokoch je už vŕba silná, potláča ostatné buriny.
Denný nárast výhonkov dosiahne až 2-3-cm.
zber:
zberá sa vo veku 3 rokov kombajnom na silážovanie so špeciálnym adaptérom.
Nové výhonky po zbere rastú veľmi mohutne.
Copyright 2006 - 2021 INNOVATIVE PROJECT s.r.o. Všetky práva vyhradené
